Princíp činnosti sterilizátora

Tepelná sterilizácia

Metóda tepelnej sterilizácie spočíva v použití vysokej teploty na koaguláciu alebo denaturáciu bakteriálneho proteínu, inaktiváciu enzýmu, zabránenie metabolizmu a spôsobenie smrti baktérií. Tepelná sterilizácia zahŕňa sterilizáciu vlhkým teplom a sterilizáciu suchým teplom. Vlhkosť a teplo môžu koagulovať a deformovať bakteriálny proteín; Suché teplo môže oxidovať, denaturovať, karbonizovať bakteriálne proteíny a koncentrovať elektrolyty, čo spôsobuje bunkovú smrť. Tepelná sterilizácia je pohodlná, účinná a netoxická a je hlavnou sterilizačnou metódou, ktorú používa nemocničné dezinfekčné centrum. Metóda tlakovej parnej sterilizácie je preferovanou sterilizačnou metódou pre zdravotnícke pomôcky odolné voči vlhkosti a teplu.

Tlaková parná sterilizácia využíva metódu sterilizácie vlhkým teplom. Pri rovnakej teplote je sterilizačný účinok vlhkého tepla lepší ako účinok suchého tepla. Existujú nasledujúce dôvody:

Teplota potrebná na zrážanie proteínu súvisí s jeho obsahom vody. Čím vyšší je obsah vody, tým nižšia je teplota potrebná na zrážanie. Bakteriálny proteín pri sterilizácii vlhkým teplom dokáže absorbovať vodu, takže ľahšie stuhne ako na suchom horúcom vzduchu pri rovnakej teplote.

V procese sterilizácie vlhkým teplom para uvoľňuje veľké množstvo latentného tepla, ktoré ďalej zvyšuje teplotu. Pri rovnakej teplote je čas potrebný na sterilizáciu vlhkým teplom kratší ako na sterilizáciu suchým teplom.

Prenikanie vlhkého a horúceho plynu je silnejšie ako prenikanie suchého a horúceho plynu, takže účinok vlhkého a horúceho plynu je lepší ako účinok suchého a horúceho plynu. Vysokotlaková para dokáže zabiť všetky mikroorganizmy, dokonca aj spóry baktérií, spóry húb a iných jedincov odolných voči vysokým teplotám. Teplota pary pri sterilizácii sa zvyšuje so zvyšujúcim sa tlakom pary. Zvýšením tlaku pary možno výrazne skrátiť čas sterilizácie. Preto je to najúčinnejšia a najpoužívanejšia metóda sterilizácie.

Nízkoteplotná sterilizácia

Nízkoteplotná sterilizačná metóda je metóda, ktorá využíva chemické sterilizačné prostriedky na ničenie patogénnych mikroorganizmov. Teplota potrebná na sterilizáciu chemických prostriedkov je relatívne nízka, čo sa zvyčajne nazýva nízkoteplotná sterilizačná metóda alebo chemická sterilizačná metóda. Chemický dezinfekčný prostriedok používaný na nízkoteplotnú sterilizáciu dokáže zabiť všetky mikroorganizmy a dosiahnuť úroveň záruky sterilizácie. Medzi takéto chemické prostriedky so sterilizačným účinkom patria formaldehyd, glutaraldehyd, etylénoxid, kyselina peroctová a pod. Chemická sterilizácia sa používa na sterilizáciu nástrojov, ktoré neznesú vysokú teplotu a vlhké teplo.

Bežné metódy nízkoteplotnej sterilizácie zahŕňajú nízkoteplotnú plazmovú sterilizáciu peroxidom vodíka, sterilizáciu etylénoxidom, nízkoteplotnú formaldehydovú parnú sterilizáciu atď.

1. Plazmová sterilizácia peroxidom vodíka pri nízkej teplote

Výrobok sa sterilizuje potom, čo sa kvapalina peroxidu vodíka disperguje do plynného stavu, a druhý stupeň sterilizácie sa vykonáva pomocou vytvorenej plazmy. Plazmový proces môže tiež urýchliť a dôkladne rozložiť zvyšky plynného peroxidu vodíka na nástrojoch a obalových materiáloch. Metóda plazmovej sterilizácie sa vyznačuje rýchlym pôsobením, spoľahlivou sterilizáciou, nízkou teplotou pôsobenia, čistením a bez toxických zvyškov. Použiteľné na endoskopy, tepelne odolné zariadenia, rôzne kovové nástroje, sklo a iné predmety; Dokáže absorbovať vlhkosť a plyn.

2. Sterilizácia etylénoxidom

Etylénoxid je bezfarebný plyn s vôňou podobnou éteru. Pri nízkej koncentrácii je bez chuti. Má silnú priepustnosť pre plyny, môže prenikať celofánom, polyetylénovým alebo polyvinylchloridovým filmom atď. a má nešpecifickú alkyláciu na proteíne, DNA a RNA mikroorganizmov, takže strácajú základnú reakčnú skupinu metabolizmu a sú usmrtené. Má silnú baktericídnu silu, široký rozsah zabíjania, spoľahlivý sterilizačný účinok a malé poškodenie sterilizovaných predmetov.